Za posledné roky mávame zvláštne vianočné sviatky. Pandémia Covidu priniesla na celý svet strach a neistotu. A keď sme si už mysleli, že už sme za vodou pandémie, správa o vojne na Ukrajine v nás prebudila jednak láskyplnú bázeň o blížnych, jednak obavy o budúcnosť. Naša spoločnosť je v značnej hospodárskej a spoločenskej kríze.

Hovorí sa najmä o zhoršení životných podmienok, a túto skutočnosť ani my nesmieme zanedbať. Zabúdame však, že dnešný človek je v kríze aj v duchovnom zmysle. V dobe Izaiáša prechádzala spoločnosť ťažkosťami tiež. Na život božieho ľudu doliehalo obrovské nebezpečenstvo, babylonská veľmoc spustošila aj krajinu židov. Prorok však popri vonkajšom nepriateľovi vidí aj vnútorného protivníka, a to neveru národa. Odvrátenie sa od Boha dosiahlo takú mieru, že božie slovo ho opisuje ako kráčanie v tme.

Medzi dobou proroka a správaním sa súčasného človeka je veľa paralel, podobností. Život v odvrátení sa od Boha je možný iba v temnote. Starozákonné proroctvo však oznámilo zasľúbenie svetla. Vyhlásilo, že sa narodí Spasiteľ. Toto zvestované proroctvo sa pred viac ako dvetisíc rokmi naplnilo. V Betleheme sa božia láska sklonila až k zemi. Narodil sa Záchranca.

Namiesto neistoty ktorá nás obklopuje a ktorá nás nahlodáva i z vnútra, hľaďme na to veľké, žiariace svetlo, ktoré priniesol do nášho sveta v Pánovi Ježišovi Kristovi sám Boh.

Reformata