Srdce na dlani - Výlet pre starších

2018. máj 15., utorok

Pod týmto mottom sa v prvé májové dni, pre starších Ondavsko – hornádskeho seniorátu, konal výlet na chate Borda.

Hlavným dňom, kedy sa zišlo najviac bratov a sestier, bol 2. máj. Deň s pekným počasím sa začal raňajkami a potom piesňami spoločne spievanými so sprevádzaním hudbou duchovný Jaroslava Szélesa a seniora Juraja Brecka. Vtedy prichádzali aj ďalší účastníci výletu.

Ako prvý mal priestor na príhovor k prítomným pozvaný duchovný Ján Janovčík. Pozdravil prítomných s radosťou, že mu zdravotný stav ešte dovolil absolvovať cestu sem aj s pani manželkou. Zamýšľal sa nad textom z 1. knihy Mojž., v druhej časti 18. kapitoly. V tejto časti sa píše o Abrahámovi a jeho viere. Stojí pred Bohom a prosí za zachovanie Sodomy. On pozná hriechy Sodomy, ale to nerieši, hlavne prosí. Jeho viera sa prejavila až do krajnosti aj vtedy, keď dostal príkaz obetovať svojho syna. Pozná Boha ako spravodlivého, Jediného, má úctu k Nemu, ale vie, že môže prosiť o milosť za Sodomu, za iných. Takže Lót bol zachránený nie zo spravodlivosti, ale z milosti. Čo my kresťania môžeme urobiť pre tento svet, pre blížnych? Modliť sa. Prosím Vás a napomínam na túto povinnosť voči druhým – povedal na konci svojho ukončil svoj príhovoru duchovný Ján Janovčík.

 

Pozvanie prijala a po prestávke oslovila prítomných aj duchovná Andrea Korečková. Jej zamyslenie bolo na základe slov z Písma, zo Sk. Ap. 9. kapitola 36.- 39.verš. Vyzdvihla tiež vieru, a to Petrovu. Každý kresťan, ktorý verí, nesmie byť smutný. Ako je aj príkladom, keď Peter vyhodil plačky od Tabity. Aj my máme ísť a slúžiť v radosti. Každý máme svoje osobité poslanie. Možno sa nám to naše zdá nepodstatné, no pre druhého to môže byť dôležité. A keď už nič iné , tak je tu ešte modlitba, s ktorou môžeme poslúžiť iným - dodala sestra duchovná.

Srdce na dlani, a viera. To sú slová, alebo skutočnosti, ktoré sa na seba nadväzujú. Aj odpoludňajšie sedenie bolo na túto tému a svojím pohľadom poslúžil zástupca biskupa Ján Semjan slovami z listu Apoštola Pavla Filemonovi. Veľká bola viera Pavlova, keď prosil za  bývalého otroka Onezima, aby ho Filemon prijal späť, už ako brata. Je ochotný vzdať sa aj majetku vo viere, že ho Filemon prijme. Štedrosť a striedmosť je charakteristika viery a zápas o život druhých – zdôrazňoval zástupca biskupa Ján Semjan.

Modlitbami a piesňami boli sprevádzané príhovory dňa, keď ešte večerný program viedol košický duchovný Jaroslav Széles. Všetkým prispievajúcim aj organizátorom s duchovnou Marianne Slávikovej a sestre Zuzke  Némethovej patrí za to úprimná vďaka.

Reformata, Tibor Bajus