Poďme do Betlehema, ale ako? Veď dnes je to uzavreté mesto v dôsledku vojnového konfliktu, v dôsledku národnostných, náboženských, etnických i politických napätí a namiesto nebeskej oblohy tam žiaria prelety rakiet a striel protivzdušnej obrany.  Narodil by sa tam dnes Ježiš? Akákoľvek tehotná žena by bola podozrivá, že vstupuje do mesta obložená výbušninou, a tak by si nenašli miesto nielen v ubytovni, ale pravdepodobne by boli odsunutí preč. Symbol pokoja, nádeje a svetla je dnes symbolom vojny, nepokoja, tmy a rozdelenia.

Poďme až do Betlehema, najbližšie som tam bol cez fotografiu môjho priateľa, vysokoškolského učiteľa, ktorý kľačal pri hviezde osadenej v mramore v chráme Narodenia Pána, s komentárom, že mudrc zo západu sa prišiel pokloniť tej Hviezde. Ktovie, či ešte dokážeme nájsť tú cestu dávnych mudrcov, cestu za svetlom hviezdy uprostred explózii dneška, ktoré ovládli nebo nad nami i v nás. Cestu, po ktorej sa ide na kolenách pokory a viesť nás môže len sila ozajstnej múdrosti, tej, ktorá vie byť tichá, pokojamilovná a obetavá, dokáže rozlíšiť dobro od zla, pravdu od lži a pridŕžať sa toho, čo je správne.

Poďme až do Betlehema, snáď deti tomu veria, že to najdôležitejšie je, aby Betlehem bol v každom z nás, aby sa naše srdcia stali jasľami, kde sa narodí ten Kráľ, to Knieža pokoja.  Pretože možno viac ako inokedy, keď prichádza medzi svojich vlastných a oni Ho neprijali, si treba uvedomiť, že i dnes stojí pri dverách a klope a kiežby sme v sebe našli detskú úprimnosť i zvedavosť a otvorili a On, nech sme kdekoľvek, nech čokoľvek prežívame, by vošiel a prebýval s nami. Tak poďme až do Betlehema.

Marek Kačkos